Alkohol predstavoval pre účastníkov druhej svetovej vojny často jediný spôsob, ako potlačiť strach z boja a zbaviť sa hrôzostrašných spomienok. Armáda ním, naopak, zvyšovala bojovú morálku, hovorí historik RADOSLAV RAGAČ, ktorý sa dlhodobo venuje štúdiu výroby a obchodu s alkoholom na našom území.

Aké miesto zaujímal alkohol v armádach druhej svetovej vojny?

Armáda mala k alkoholu vždy ambivalentný vzťah. Chcela, aby boli vojaci triezvi a súčasne, aby boli ochotní bojovať, čo sa v triezvom stave nie vždy dá. Ísť do útoku proti tankom je stresujúce, nikto nepôjde dobrovoľne do smrteľného nebezpečenstva, ak nemusí, alebo nie je extrémne motivovaný. Pre človeka, ktorý narukoval proti svojej vôli, to bola neriešiteľná situácia.

Alkohol pomáhal potláčať pud sebazáchovy?

Bojová morálka, čiže ochota bojovať a vystaviť sa riziku smrti, sa podporovala rôznymi cestami. Niektoré armády, napríklad nemecká, bežne používali amfetamíny. Známe tým boli najmä nemecké tankové jednotky, ich povestné rýchle presuny by sa nedali zvládnuť v normálnom psychickom stave a bez toho, aby únavu nepotlačili amfetamínom. V našom priestore to bol tradične alkohol. Pomohol vypnúť mozog, zaspať, vytesniť zážitky, dostať z hlavy to, čo videli. Pach krvi, spáleného mäsa, kopce mŕtvych, to muselo mať na normálnych ľudí, ktorí neboli vraždiacimi monštrami, devastačné účinky.

Bol oficiálnou súčasťou dávok pre vojakov?

V minulosti áno, celé stáročia tvoril časť žoldu alebo naturálnych prídelov. Pre našu históriu je napríklad dôležité obdobie boja proti Turkom v 16. a 17. storočí. Vojaci cisárskej armády dostávali ako súčasť žoldu víno a na panstve Červený Kameň vzniklo niečo ako logistické centrum a veľkodistribučná prevádzka. Feudálny hrad kúpil podnikateľský rod Fuggerovcov z Ausburgu a neslúžil im ako sídlo, ale začali tam vyrábať víno. Tie obrovské pivnice vybudovali na to, aby ho mali kde skladovať, kým sa dostane k vojakom. Išlo o lukratívnu štátnu zákazku, Fuggerovci na tom rozprávkovo zbohatli.

Francúzsky vojak v roku 1942 v púšti na Strednom východe však mal v poľnej fľaši asi aj vodu. FOTO: PROFIMEDIA

A v druhej svetovej vojne?

Vtedy išlo o to nájsť rozumnú strednú cestu. Žiadna armáda nechcela, aby boli vojaci ‚ožraní‘ a pod vplyvom alkoholu páchali zverstvá, ale na druhej strane stres a poľné podmienky ich zabíjali. Alkohol často plnil aj inú funkciu, ošetrovalo sa ním, dezinfikovalo, dalo sa ním podkúriť.

Hovorí sa, že bránil šíreniu chorôb na fronte.

V poľných podmienkach bol veľmi zlý prístup k pitnej vode, vlastne k vode ako takej. To bol večný problém. Máloktorá armáda vozila so sebou cisterny, vojak musel vypiť, čo našiel, a v kombinácii so zlou stravou prichádzalo k rôznym črevným infekciám a epidémiám. Z tohto pohľadu naozaj chránil pred chorobami. Poviem to tak, že vo väčšine poľných fliaš nebývala voda.

Bez alkoholu sa pravdepodobne nezaobišli ani poľní lekári. Ako s ním pracovali?

Lekári zachraňovali životy v hrozných podmienkach, v prvých líniách často nemali takmer nič k dispozícii, ranu opláchli vodou, ak sa dalo, vydezinfikovali, zafixovali a nešťastníka brali preč. V týchto podmienkach robili aj amputácie a rôzne chirurgické zákroky, keď nemali narkotiká, zraneného aspoň opili.

Ku koncu vojny rukujú do armád aj chlapci pod osemnásť rokov. Ako to menilo morálku jednotiek?

Situácia na konci vojny bola z hľadiska bojovej morálky najhoršia. Nemci vedeli, že prehrajú, ich spojenci to vedeli tiež a každý sa snažil nejakým spôsobom z vojny vykrútiť. Bohužiaľ, do nemeckej armády povolávali každého, kto ostal, aj ‚starých fotrov‘, aj pätnásťročných chalanov. Tí nemali zmysluplný vojenský výcvik, netušili, do čoho idú. Takže čokoľvek, čo dokázalo potlačiť ich šok a stres, bolo povolené.

Riešilo sa pitie vojakov aj na oficiálnej úrovni medzi generálmi jednotlivých armád?

Na papier sa to väčšinou nedostalo, hrozil by poľný súd. Kolujú však historky o dobýjaní liehovarov a pivovarov, na fronte sa vnímali ako veľmi cenné prevádzky. Známe sú napríklad dvojmesačné ťažké krvavé boje o Liptovskom Mikuláši, ich súčasťou bol aj náročný boj o liehovar v marci 1945. Hovorí sa, že keď potom vypúšťali tanky s alkoholom, našli v nich utopeného vojaka.

Čítajte viac:http://www.sme.sk